Meranie zraku
Meranie zrakovej ostrosti začína informáciou o očnom a celkovom zdravotnom stave zákazníka. V rodinnej anamnéze sa pýtame na očné choroby a refrakčné vady, ktoré sa mohli vyskytnúť v rodine. Čo sa týka refračných vád, môže ísť o myopiu (krátkozrakosť), hypermetropiu (ďalekozrakosť) a astigmatizmus (nepravidelné zakrivenie rohovky alebo očnej šošovky, ojedinele sietnice).
Pri očných chorobách sa pýtame najčastejšie na glaukom (zelený zákal), strabismus (škúlenie) a mnohé iné. Následne pokračujeme osobnou anamnézou, pričom sa pýtame aké má zákazník problémy s videním, či už niekedy nosil okuliare, poprípade ako s nimi bol spokojný a ako dlho ich používal. Informujeme sa o prekonaných očných chorobách, úrazoch a či je problém na jednom oku alebo obidvoch. Pýtame sa aj na iné choroby, ktoré môžu ovplyvniť zrakovú ostrosť, ako sú napríklad cukrovka, kolísavé videnie, zahmlené videnie, porucha štítnej žľazy, ale aj poruchy krčnej chrbtice. Po celkovom zistení stavu pacienta postupujeme na meranie zrakovej ostrosti, ktoré začína objektívnym meraním.
Postup merania zrakovej ostrosti
Objektívne meranie zrakovej ostrosti sa uskutočňuje pomocou autorefraktometra, ktorý nám predbežne zistí hodnotu dioptrií. Následne na to pokračuje subjektívne meranie zrakovej ostrosti a to tak, že vyšetrovaného usmerňujeme, aby čítal riadky na optotype, najskôr monokulárne, čiže jedným okom a potom binokulárne, oboma očami. Zisťujeme hodnotu sféry pomocou červeno – zeleného testu a čítania optotypu. Osa a hodnota cylindra sa vymeriava pomocou Jaksonových skrížených cylindrov, taktiež najskôr monokulárne potom binokulárne. Kontrolujeme skryté škúlenie pomocou Schoberovho testu a polarizovaných testov. Na záver merania zrakovej ostrosti do diaľky, pokračujeme meraním na čítanie, pridaním adície (prídavku na blízko). Celkové meranie trvá približne 25 až 40 minúť.
Slovak